listy

Môj milý K.!

Ďakujem Ti. Cítim sa pri tebe ako usoplené decko, ale dnes.. normálne, dnes mi to (použijem sprosté slovo, na iné si teraz nespomeniem) vyhovovalo. Bola som Tvoje malé dievčatko, ktoré poznáš. Dostala som, ako to ty nazývaš, záchvat počas bicyklovačky a v ten moment si bol mojím hrdinom, mojím záchrancom, mojou láskou, mojím životom.

Som.

Som tu a s Tebou. Dnes večer chcem byť s tebou a nikam neísť. Hoci budeme pozerať televíziu a baviť sa budeme asi len cez reklamu – aj to len o tom, kto pôjde odložiť jedlo zo sporáku do chladničky. Dnes mi to absolútne nevadí.

Ale priznám sa ti, včera to bolo iné. Veľmi som túžila ísť medzi ľudí. Mala som chuť na pivo, na víno, na kecačky s mojimi známymi, s tvojimi, na mrznutie vonku pred barom, na chuť na cigaretu, ktorú pri tebe potláčam, Mala som chuť sa vyobliekať, dať si lodičky a poplakať si päť minúť po tom, ako mu surovo zvykneš povedať svoju kritiku na môj vzhľad (otázka v očiach aj na jazyku „J, tie tvoje krátke tučnučké nohy – k nim sa takéto topánky nehodia, veď to vieš“) Hej, dokáže ma takáto somarina dostať. chcem sa cítiť žensky a chcem sa Ti páčiť. Aj keď tuším, že sa ti najviac páčim v teniskách, aj tak si chcem dať šaty.

Včera som to chcela. V zranilo ma, keď si vedľa mňa ležal v posteli, pustil si si film, pri ktorom si aj tak zaspal a na dôvažok si ma začal provokovať rečami „Veď si mala ísť von, keď si chcela..“

Už to pochop! Nechcem chodiť bez teba. Jednak, keď chcem ísť bez teba, zdržím sa príliš dlho, veľmi sa odviažem a potom to od teba počúvam alebo fakt chcem ísť s Tebou na Rande. Lebo na Rande sme neboli asi dva roky. A predtým asi tri.

Poď so mnou zajtra von.

Ľúbim ťa, Tvoja J.